Použitie rozhoduje
Pri navrhovaní loga nestačí riešiť, ako vyzerá. Treba vedieť, kde bude žiť.
V prípade filmovej značky to znamená najmä thumbnaily na video platformách, plagáty, web a napokon samotné plátno — teda aj animovanú podobu loga v úvode alebo závere filmu.
Od začiatku teda bolo jasné, že logo musí fungovať staticky aj v pohybe.
Prvá idea vychádzala z claimu: “Real stories at the edge of human limits.” alebo po Slovensky ”Skutočné príbehy na hranici ľudských možností.”
Hľadal som symbol, ktorý by túto myšlienku niesol. Objavila sa kružnica alebo kruh, ktorý nie je úplne uzavretý — tvar, ktorý naznačuje hranicu, ale zároveň necháva priestor vystúpiť z nej. V tejto fáze som premýšľal aj nad metaforou oka či objektívu, cez ktorý sa pozeráme na svet.
Spočiatku som sa sústredil hlavne na symbol. Typografia mala byť len doplnkom.
Postupne sme rozvíjali motív neuzavretého kruhu a skúšali, či sa doň dá zapojiť aj vizuálny prvok z konkrétneho filmového projektu. Na papieri to fungovalo. V praxi menej.
Moment, keď treba ubrzdiť ego loga
V istom bode som si uvedomil, že logo začalo byť dôležitejšie než samotný projekt. Namiesto toho, aby značke slúžilo, chcelo hrať hlavnú rolu.
A to bol problém.